snopekovci

     Čuklasovce sú od roku 1976 súčasťou obce Veľké Držkovce. Ak sa vyberiete do Čuklasoviec od Bánovskej doliny, naskytne sa vám tesne pred príchodom do obce nasledovný pohľad:
 
Kliknutím na obrázok ho zobrazíte v originálnej veľkosti.

    Hneď skraja obce, po pravej strane, uvidíme cintorín a jeho najnovšiu dominantu - kostolík zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie (oddávna bol tento sviatok spätý s hodami v Čuklasovciach). Kostolík bol  postavený  v  rokoch  2005 - 2006, na základoch dovtedajšej kaplnky, viac-menej   svojpomocne,   s finančnými príspevkami nielen obyvateľov, ale aj rodákov z obce. V pravom zadnom rohu cintorína sa nachádza dom smútku postavený v r. 1993.
 
Kostolík Nanebovzatia Panny Márie             Dom smútku
Kliknutím na obrázky zobrazíte ich originálnu veľkosť.

O pár metrov za cintorínom, avšak na ľavej strane, sa nachádza kultúrny dom, postavený ešte v r. 1958, ktorý má svoje lepšie roky už dávnejšie za sebou. V súčasnosti tabuľka na jeho priečelí oznamuje, že by tu mala byť knižnica. Pred desiatkami rokov sa v tomto zariadení konali zábavy, svadby a rôzne posedenia, kary nevynímajúc. Vnútro je vybavené pódiom a parketom. Z bočného vchodu od cesty sa tu nachádza kuchynka. Od masívnejšieho využívania odrádza prípadných záujemcov absencia vodovodnej prípojky, hoci bol rekonštruovaný v r. 2004. Súbežne s dlhšou stranou kultúrneho domu pokračuje krajná ulička s domami, ktoré vidieť pri príchode do obce. Ľudovo sa táto časť nazývala "Kanada".
                               
                                Kultúrny dom v Čuklasovciach
                                Kliknutím na obrázok zobrazíte jeho originálnu veľkosť.

Od kultúrneho domu sa cesta mierne zatáča vpravo. V jej ohybe, po pár metroch, narazíme vľavo na budovu bývalej obecnej školy. Na budove je odkrytý pôvodný nápis z čias Rakúsko-Uhorska "M.KIR.ÁLL. ELEMINÉP ISKOLA" (Maďarská kráľovská obecná základná ľudová škola). Škola dlhé roky slúžila ako tzv. "jednotriedka" (v jednej triede boli všetky ročníky prvého stupňa). Druhý stupeň absolvovali žiaci na Dubodieli, neskôr aj v Zlatníkoch.
 
Škola v Čuklasovciach                     Nápis z čias Rakúsko-Uhorska
Kliknutím na obrázky zobrazíte ich originálnu veľkosť.  

     Túto školu navštevovali aj naši rodičia. Dôkaz o tom som našiel v albume svojich rodičov, kde bola uložená maličká fotografia niekedy zhruba z roku 1948, na ktorej možno vidieť aj Ervína Snopeka, Václava Snopeka a Annu Masarykovú (neskôr Snopekovú, Václavovu manželku). Pri jednej z návštev Čuklasoviec som bývalý školský dvor nasnímal v jeho terajšej podobe - tu pre porovnanie:
 
Školský dvor:  okolo 1948                Školský dvor (bývalý): 2008
Kliknutím na obrázky zobrazíte ich originálnu veľkosť.

     V rodinnom archíve existuje aj fotografia žiakov školy z Čuklasoviec, ktorá môže byť datovaná okolo rokov 1923 - 1925. Rok vzniku je odhadnutý vzhľadom na prítomnosť Márie Priečinskej na fotografii (na foto v druhom rade odspodu, zľava štvrtá v poradí), sestry Gustinky Priečinskej (manželky Štefana Snopeka nar. 1899). Možno niektorí obyvatelia Čuklasoviec na nej spoznajú svojho predka.
    Necelých 100 metrov od školy sa priblížime k autobusovej zastávke, ktorá je situovaná v úrovni mosta cez potok Inovec. Po pravej strane cesty, v smere na Dubodiel, v úrovni spomenutého mosta, sa dnes týčia holé polozborené steny bývalého majera (ešte mal jedno poschodie), neskôr roľníckeho družstva, či pracoviska bývalých Štátnych majetkov. Ako prvý šéfoval družstvu môj dedko, Michal Masaryk, paradoxne podľa príslovia "Zapovedaného chleba sa najviac naješ!". Ako mnohí majitelia akého-takého majetku aj on sa bránil jeho odovzdaniu pri zoštátňovaní a kolektivizácii začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Zabrániť sa tomu nedalo a navyše bol poverený vedením skolektivizovaných majetkov. Úspech sa však nedostavil podľa želania komunistických papalášov. Bodaj by nie, keď nikto na zoštátnených poliach nechcel pracovať. Vyzeralo to ako bojkot podľa hesla "Keď ste si vzali polia, tak si aj na nich robte!". Družstvo bolo po týchto neúspechoch pričlenené k inému. Neskôr bolo pracoviskom býv. Štátnych majetkov.
    Poslednými obyvateľmi majera boli príslušníci rodiny Uhrovej, ktorej pred zoštátnením patril. Starú pani Uhrovú si pamätám ešte ako malý chlapec. Stará pani, napriek svojmu vysokému veku, sa vždy snažila vyzerať dobre a vždy mala mejkap, čo v dobách socializmu, u žien v jej veku, nebolo v týchto končinách zvykom.
    Vedľa bývalého majera ešte stojí za zmienku obchodné stredisko - dnes už nefunkčné - vybudované niekedy v sedemdesiatych rokoch. Okrem obchodu v ňom bola aj krčma (pardon - pohostinstvo).
    Zrúcanina bývalého majera                Bývalé obchodné stredisko            Kliknutím na obrázky zobrazíte ich originálnu veľkosť.         

    Ak sa od týchto objektov otočíme vľavo, uvidíme pred sebou už spomenutý most cez potok Inovec. Tento most bol až do r. 1983 drevený (v súčasnosti betónový, s osadeným kovovým zábradlím). Most v Čuklasovciach si veľakrát "užil" svoje - najmä pri prechádzaní poľnohospodárskych strojov cezeň. Veľakrát sa stalo, že sa kombajn nevošiel v celej šírke naň a zábradlie bolo poškodené. Nič to však nemenilo na tom, že obyvatelia spoza potoka potrebovali vždy v lete pomôcť s mlátením obilia, a tak k tejto nehode dochádzalo pomerne často.

    Priamy pohľad cez most nám ukazuje dom, v ktorom bol kedysi obchod a krčma (skôr, ako sa vystavalo stredisko v sedemdesiatych rokoch). Dom je už čiastočne upravený, ale ak sa dobre zahľadíte, uvidíte v strede jeho čelnej steny stopy po zamurovaní bývalého vchodu do krčmy. V tejto krčme a obchode v jednom predávala a čapovala svojho času aj Anna Masaryková (vyd. Snopeková).

 
Potok Inovec z mosta                        Bývalá krčma                                Kliknutím na obrázky zobrazíte ich originálnu veľkosť.                                                             Za nie nevýznamnú zmienku v Čuklasovciach ešte stojí požiarna zbrojnica, na ktorej vrchole sa týči malá zvonička. Táto je označovaná za kultúrnu pamiatku. Zvony v nej som ako malý chlapec rozhojdal zopárkrát aj ja;-) Zrekonštruovaná bola v r. 2006 - 2007.                                                     

    Ešte je potrebné spomenúť návsie, ktoré siaha od vyššie spomenutej požiarnej zbrojnice okolo bývalej krčmy zhruba po dom rodiny Masarykovej. Z chlapčenských rokov si ešte matne spomínam dokonca na kolotoče, ktoré tu bývali v čase hodov.
         Aj keď v Čuklasovciach panovali skromné pomery, pozoruhodný je aj ten fakt, že niekedy v 50-tych rokoch 20. storočia sa tu mladí ľudia rozhodli naštudovať a odohrať divadelné predstavenie "Herodes a Herodias" na známy biblický motív. Zapojená bola takmer celá dedina. Divadlo sa hralo na voľnom priestranstve. A hoci malo toto predstavenie úspech, tradícia divadelníctva sa v obci nezachovala. Snáď sa to teraz zmení zásluhou mladých obyvateľov Veľkých Držkoviec, združených v občianskom združení HO-DO-ČU, ktorí s nadšením hrajú a zabávajú obyvateľov okolitých obcí.
 
Fotografie z divadelného predstavenia "Herodes a Herodias".
Kliknutím na fotografie zobrazíte ich originálnu veľkosť.

         Týmto by sme mohli krátku prechádzku súčasnými Čuklasovcami zakončiť. Niekto by mohol namietnuť, že to nie sú celé Čuklasovce, ale to ani nebolo cieľom tohoto článku. Cieľom bolo len poukázať na všeobecne známe a najzaujímavejšie miesta tejto malej obce.