Snopekovci spod Inovca - Snopekovci v Čechách

INÉ RODY snopekovcOV v KONTEXTE DEJÍN a DOBOVÝCH DOKUMENTOV

  Rodokmene iných Snopekovcov mi zatiaľ nie sú známe (s výnimkou niekoľkých na stránkach MyHeritage.com, ktoré aj tak zväčša predstavujú iba existujúce rodiny a žijúcich členov).
    Pri svojom hľadaní na internete a pri pátraní po Snopekovcoch som zistil veľa zaujímavých údajov o Snopekovcoch v iných krajinách. V mnohých prípadoch išlo o významné osobnosti uvedené v starších publikáciách uverejnených na google books, alebo v iných digitálnych knižniciach.
    Na prehliadanie niektorých dokumentov zo systému Kramerius budete musieť mať nainštalovaný plug-in DjVu od firmy Lizardtech.

Snopekovci v Čechách

    Čechy a Morava sú nám najbližšími krajinami a výskyt priezviska Snopek je tam pomerne značný. Snopekovci sa vyskytujú v takmer každom kraji Českej republiky. Najrozšírenejšie je toto priezvisko v Stredočeskom kraji (Praha a obec Čím) a v okolí Uherského Hradišťa.

Praha a Stredočeský kraj:
    Najstarším nositeľom priezviska Snopek je zatiaľ v r. 1368 Jan Snopek, oltárnik v Kostole sv. Víta v Prahe pri oltári sv. 10 000 rytierov (mučeníkov) (oltárnik = duchovný slúžiaci pri konkrétnom oltári)¹.
    Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že používanie priezviska v našom geografickom priestore, teda používanie dvojmennej sústavy, je možné datovať v Čechách do 13. a na Slovensku do 15. storočia. Priezvisko nemuselo byť dedičné. Povinné používanie priezviska u nás začalo až po reformách cisára Jozefa II., zavedením jeho patentu v r. 1780. Vo svetle týchto skutočností je výskyt priezviska v druhej polovici 14. storočia pomerne skorý, obzvlášť ak si uvedomíme, že mnohé vtedy doložené osoby aj vo významných funkciách sú uvádzané len krstným menom.
    Ďalším Snopekom v poradí je Kríž (Crux) Snopek z Prahy, ktorý bol konšelom na Hradčanoch. Kríž Snopek je ako konšel prvýkrát spomenutý v r. 1376 (s istými prestávkami vo funkcii až do r. 1392).¹ Ako občan Prahy sa však uvádza o dva roky skôr - r. 1374 na Hradčanskom námestí na č. domu 182.²
    V roku 1411 v Prahe na Hradčanoch predsedal rade konšelov starosta (česky "purkmistr") Jan Snopek ¹. Tento je spomenutý aj v diele Františka Palackého "Documenta Mag. Joannis Hus vitam, doctrinam, causam in Constantiensi concilio actam et controversias de religione in Bohemia annis 1403 - 1418 motas illustrantia", vyd. 1869, v ktorom spracováva kritické pramene o Janovi Husovi.
  Ďalší Jan Snopek je uvedený v r. 1514 ako majiteľ vinice na "Mandincových horách" v Prahe³ a v r. 1519 a 1522 ako majiteľ "vinice Jana Janeby z Menšího Města" v Prahe⁴.
Z ďalších rokov sa v Prahe dá priezvisko Snopek nájsť v knižných prameňoch a internetových databázach až v neskorších obdobiach:

medzi členov zboru pražských mestských ostrostrelcov patril v r. 1860 istý Václav Snopek⁵,
ctihodným občanom Prahy bol určite aj Karel Snopek (*1851 - ?), kancelista (úradník) Obchodného súdu v Prahe⁶ (neskôr vrchný oficiál v r. 1910),
na prelome 19. a 20. storočia pôsobil v spevohernom zbore Českého zemského a Národného divadla v Prahe Alois Snopek⁷,
3.5.1927 písal Český denník, že pán Antonín Snopek je už celkom 35 rokov "u divadla" a 20 rokov v divadle na Vinohradoch,
16.7.1904 sa vo Vestníku obecního královského hlavního města Prahy uvádza ako vrchný hasič Václav Snopek,
začiatkom 20. storočia je v dennej tlači veľmi často uvádzaný istý Snopek, futbalista vtedajšej Čechie Praha (dnešný Bohemians)
z Prahy pochádzalo aj viacero príslušníkov légií v I. svetovej vojne s priezviskom Snopek - Alois (*1888), Anton (*1874), Jan (*1893) a Josef (1886)⁸,
v rakúsko-uhorskej c. k. armáde, ako príslušník "pražského" 8. pluku rakúskej vlastibrany, v I. svetovej vojne bojoval Ferdinand Snopek - štábny šikovateľ (Stabsfeldwebel), ale k légiám sa nepridal, ba naopak - bol vyznamenaný Strieborným záslužným krížom s korunou, bronzovou medailou za statočnosť a bolo mu vyslovené pochvalné uznanie (všetko v r. 1915)⁹.

   Z Rakovníka pochádzal Vladimír Snopek, ktorý bojoval v čsl. légiách v Rusku najskôr ako nadporučík, neskôr ako kapitán pri veliteľstve československého streleckého 4. pluku "Prokopa Velikého" ako veliteľ III. práporu. V légiách skončil v r. 1920 v hodnosti majora¹⁰.
        V dejinách mesta Nymburka sa dozvedáme, že v r. 1574 tu bol spolu s ďalšími vinníkmi prísne potrestaný obuvník Stanislav Snopek za honbu zveriny, čo mali mešťania zakázané. Stanislav Snopek bol obuvníkom (čes. švec novětník - obuvník vyrábajúci novú obuv), ktorý kupoval kožušiny od pražských židov¹¹.
Ďalšou obcou Stredočeského kraja, v ktorej dlhé roky žije rod Snopekovcov, je obec Čím. V sobášnej matrike farnosti Slapy z r. 1644 sa uvádzajú Snopekovci už v r. 1669, kedy je uvedený sobáš Mateja, syna chalupníka z Tetína a Anny, dcéry Tomáša Snopka z Čími, nasleduje Jiŕí Snopek zo Sejcké Lhoty (1679), v r. 1682 Václav, syn Tomáša Snopka z Čími, atď. Ešte v r. 1943 uvádza "Časopis rodopisné společnosti v Praze", z ktorého sú tieto údaje čerpané, že Tomáš Snopek má náhrobný kameň na slapskom cintoríne s nápisom: "Zde odpočívá poctivý Tomáš Hořejší Snopek z Čimě, kostelník a dobrodinec tohoto chrámu Páně, pohř. 19. měs. listopadu 1709"¹².
    Začiatkom 18. storočia v tejto oblasti žil tkáč Šimon Snopek. Tento rod Snopekovcov bol rodinne spriaznený aj so zemianskym rodom Čámskych z Ostrého. Prvá dcéra Antonína Čámskeho Barbora (*1771) sa vydala za Františka Snopeka, syna Mateja z Čími. Sám Antonín Čámsky sa druhýkrát oženil s Máriou Magdalénou Snopekovou. Po jeho smrti bol poručníkom jeho detí práve František Snopek, ktorý 1. augusta 1804 žiadal v ich zastúpení o ich dedičstvo pri zemskom súde¹³. Koncom 19. storočia bol starostom obce Čím Břetislav Snopek¹⁴.

Juhočeský kraj
    V juhočeskom kraji je najstarším výskytom nášho priezviska Jan Snopek, syn neb. Jozefa, sladovníka z Tábora, ktorý si v r. 1519 vzal svoj podiel na dedičstve a viac sa v rodisku neukázal. Bol však svedkom výpravy proti obyvateľom mesta Tábor v r. 1520 a bitky pri Blanici¹⁵.
      Asi najvýznamnejším Snopekom z tohto kraja je Jindřich Snopek. Narodil sa v r. 1651 v obci Bavorovice (v súčasnosti patriaca pod mesto Hluboká nad Vltavou - Snopekovci tam žijú dodnes). Jindŕich Snopek bol synom oslepnutého roľníka Juraja a pochádzal z jedenástich detí. Stal sa z neho horlivý mních, pôsobiaci v Zlatokorunskom kláštore, neskôr ako predstavený v kláštore u s. Bernarda v Prahe a nakoniec ako opát cisterciánskeho kláštora Sedleckého pri Kutnej Hore, kde aj zomrel v r. 1709. Jeho najvýznamnejším počinom bola zásluha o znovuobnovenie a renováciu kláštorného kostola - baziliky Nanebovzatia P. Márie a sv. Jána Krstiteľa v Sedleci, ktorý bol od husitských čias prakticky len zrúcaninou¹⁶. Ešte v r. 1872 bol tento chrám považovaný za najväčší v Čechách.

Animovaná história sedleckej baziliky "SPLENDISSIMA BASILICA". Autor Jakub Obraz

Plzeňský kraj a Brdsko
    Začiatkom 17. storočia žili Snopekovci aj v oblasti Brdska, kde v rokoch krátko po stavovskom povstaní v Čechách (po bitke na Bielej Hore r. 1620) istý Mikuláš Snopek z oblasti Horažďovíc vyznáva verejne svoju vieru "pod obojakým spôsobom" (prijímanie sviatosti ako chleba, tak aj vína), vzťahujúce sa k husitom, alebo kališníkom¹⁷. Dňa 14.4. 1903 písali Plzeňské listy o odsúdení istého Snopeka za krádež na 15 mesiacov väzenia.

Severné Čechy
    Neďaleko mesta Slaný, v obci Ročov žili koncom 19. storočia roľníci s priezviskom Snopek - konkrétne chmelár František Snopek, ktorý vystavoval na chmelárskej výstave konanej v rámci Jubilejnej výstavy zemskej kráľovstva Českého v Prahe r. 1891¹⁸. František Snopek bol v r. 1891 zároveň členom obecnej rady Ročova a v r. 1896 prvým predsedom predstavenstva "Spořitelního a záložního spolku pro Ročov s okolím"¹⁹.
    Najstarším dochovaným údajom o Snopekovcoch v Náchode je zmienka o dosťahovaní sa Janeka Snopeka v r. 1456²⁰ (pravdepodobne z Poľska).

Vysočina
        Najstarším zisteným výskytom priezviska Snopek na Vysočine je zmienka o smrti Michala Snopeka,²¹ ktorá "bola vyhlásená v Krásnej hore (neďaleko Havlíčkovho Brodu - pozn. prepisovateľa) 4. sviatok po narodení p. Márie (12.9.1414). Jeho majetky prepadli podľa práva v prospech kráľa. Bernard z Kuního mladší háji zmienené dedičstvo pre seba a svojho brata menom Petr, tvrdiac, že majú lepšie právo." Tu treba poznamenať, že majetky zomrelého prepadali podľa práva kráľovi, ak zomrelý nezanechal potomkov.

Moravskosliezsky kraj
    Z oblasti okolo Ostravy pochádzal poddaný Jan Snopek, ktorý zrejme utiekol z panstva do Uhorska a v r. 1669 sa v kostole sv. Martina v Bratislave oženil.²²
        Ďalším zaujímavým údajom z tejto oblasti je zmienka v dobovej tlači o úmrtí Františka Snopeka, ktorý zomrel vo veku 102 rokov (nar. 3.9.1832) v Moravskej Růžďke. Tento človek sa narodil vo Fryštáte (neďaleko Karvinej) a 48 rokov pôsobil ako sprievodca vlakov v Opave.²³

Zlínsky kraj
        Dostávame sa do kraja s veľmi častým výskytom priezviska Snopek, najmä v okrese Uherské Hradiště.
           Najstaršia je zmienka o Snopekovi z Kyjova v r. 1465 - patril medzi mnohých bojovníkov v pohusitskom období, ktorí sa naďalej venovali vojnovému remeslu a nechávali sa najímať do služieb poľských, či ruských armád.²⁴         „Sbohem začni každé dílo. L.P.1612- Snopek.“ Tento nápis bol vraj objavený na starom preši (vinohradnícky lis) v blízosti obce Vlčnov (okr. Uherské Hradište). Dokladá tak starbylosť rodu Snopekovcov v okolí Uherského Hradišťa.²⁵
        V r. 1892 sa uvádza ako predseda miestnej školeskej rady v obci Mikovice (okr. Uh. Hradiště) roľník Jan Snopek.
        Najvýznamnejším nositeľom tohto priezviska z terajšieho Zlínskeho kraja je František Snopek (* 25. 9. 1853 Kunovice u Uherského Hradiště - + 19. 3. 1921 Kroměříž), ktorý vyštudoval gymnázium v Uherskom Hradišti a Olomouci, teologickú fakultu v Olomouci a v rokoch 1898-1921 bol arcibiskupským archivárom a historikom v Kroměříži. Venoval sa moravskej cirkevnej histórii a cyrilometodským otázkam, intenzívne sa zapodieval postavou olomouckého arcibiskupa Františka kardinála Dietrichštejna. Bol vymenovaný za pápežského komorníka s titulom monsignora a čestným doktorom teologickej fakulty v Olomouci.²⁶
      Ďalším významným Snopekom pochádzajúcim z tejto oblasti je na Slovensku pôsobiaci sochár a medailér Ladislav Snopek, ktorý sa narodil v r. 1919 v Mařaticiach (Uherské Hradište), autor mnohých sochárskych diel venovaných tematike SNP, o. i. aj spoluautor pamätníka francúzskym partizánom na Strečne. Ladislav Snopek vyštudoval Vyššiu školu kamenosochársku v Hořiciach a AVU Praha a od roku 1958 učil a od roku 1973 bol profesorom na VŠMU v Bratislave.²⁶ Zomrel dňa 4.10.2010 v Bratislave. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.
        Zo Zbýšova pochádzal Miroslav Snopek, ktorý padol v 2. svetovej vojne. Bol železničiarom a jeho meno je uvedené na pamätnej tabuli padlým v 2. svetovej vojne, umiestnenej pri vchode do budovy železničnej stanice Brno a rovnako tak na pomníku obetí v Zbýšove.

ZAUJÍMAVOSTI

Snopek ako prezývka
    Pri hľadaní nášho priezviska som natrafil na ďalší jeho pozoruhodný význam, a to v českom jazyku. A málokto by očakával, že sa nájde pri kráľovskom mene! Áno, v súvislosti s českým kráľom Jiřím z Poděbrad (1420 - 1471), ktorý sa v histórii Čiech vyznačuje niekoľkými výnimočnosťami - bol jediným českým panovníkom, ktorý nepochádzal z panovníckej dynastie, ale z domácej šľachty, bol posledným kráľom Čechom - po ňom vládli už len králi cudzích dynastií, pokúsil sa o zjednotenie kresťanských štátov v Európe (akési stredoveké "spoločenstvo národov") a pápež ho uvrhol ako kacíra do kliatby (patril ku kališníkom). A ako súvisí "snopek" s touto významnou osobnosťou? Nuž tak, že sa mal údajne narodiť ako nemanželský syn pána Viktorína z Poděbrad, za čo ho napádali jeho nepriatelia a nepekne o ňom písali aj niektorí kronikári, pričom mu dávali prívlastky "došek", alebo "snopek" (Hlohovské anály z konca 15. stor.)²⁷, ktorými boli označované práve nemanželské deti.

Snopkova ulica
      Snopkova ulica sa nachádza v Prahe 12 (Kamýk). Je pomenovaná po Antonínovi Snopekovi (1922 - 1945), povolaním automechanikovi, ktorý padol v máji 1945 na pražských barikádach počas povstania pražského ľudu v II. svetovej vojne. Ulica nesie jeho meno od svojho vzniku v r. 1976. Meno Antonína Snopeka je na viacerých pamätníkoch, pomníkoch a pamätných doskách obetiam II. svetovej vojny a májového povstania, najmä v Prahe 6.