O snopekovcoch
Hneď na úvod je treba
povedať, že rodina Snopekovcov, podľa doterajších
zistení, nemá modrú krv.
Pochádzame z rodiny želiarov, chalupníkov,
bírešov, či pastierov - skrátka z chudobnej
rodiny. Trošku "modrou"
výnimkou sú len potomkovia Teodora
Snopeka (1931 - 1993), ktorý sa priženil do držkovskej
zemianskej
rodiny Redekyových, keď si vzal za manželku Barboru
Redekyovú a potomkovia Márie Snopkovej (nar. 1964), ktorá sa vydala za
Stanislava Varényiho, potomka zemianskej rodiny Varényiovcov z Horných
Držkoviec a Čuklasoviec.
Snopekovci spod Inovca
Ktorý z našich predkov sa ako prvý usadil v oblasti pod Inovcom zatiaľ nie je známe, aj keď najstaršie priezviská Snopek v tejto oblasti, podľa doterajšieho môjho bádania, majú dáta narodenia v r. 1741 (Adam Snopek - manželstvo s Katarínou Tulákovou, Dubodiel), zhruba v tom istom období aj Ján Snopek. Je pravdepodobné, že ide o súrodencov a teda deti prvého Snopeka, ktorý sa v tejto oblasti usadil, pretože v r. 1715 podľa súpisov daňovníkov tu rozhodne žiaden nebol. Keďže však zatiaľ neviem celkom presne určiť ich potomkov, nie je možné od nich odvodiť priamu líniu (viac v sekcii RODOKMEŇ, v článkoch "Sme od Adama?" a "Asi nie sme od Adama").
Rozhodne je však potvrdený náš priamy, zatiaľ najstarší predok, Ján Snopek, ktorý sa narodil v r. 1775 a na sklonku 18. storočia sa oženil v Jacovciach s Rozinou Kapálovou (Ševčíkovou). Spolu s ním sa v ten istý deň a v tom istom kostole ženil Andreas (Ondrej) Snopek (nar. 1777) s Katarínou Dubayovou, zrejme teda boli bratia. Ondrej mal s Katarínou tri deti a medzi rokmi 1808 až 1810 sa odsťahoval do Hrežďoviec, kde jeho manželka zomrela. Oženil sa druhýkrát s Evou Šebákovou z Malých Chlievan, kam sa aj presťahoval a s touto druhou manželkou mal potom ďalších 10 detí. V druhej polovici 19. storočia sa z tejto rodiny vo farnosti Veľké Chlievany nachádza už len syn Jozef s rodinou a dcéra Anna s rodinou (vyd. Križanová/Bajzíková). Keďže ostatní členovia nefigurujú ďalej v matrikách tejto farnosti, je zrejmé, že sa po zrušení poddanstva (r. 1848) usadili niekde inde. Ondrejov syn Jozef sa v Haláčovciach oženil s Evou Mozoľovou z Malých Hostí. V Haláčovciach sa im narodili traja synovia - Ján, Adam a Jozef. Po smrti manželky objavujeme Jozefa v Solčiankach, kde sa v r. 1862 narodil ďalší syn Jozef (predošlý zrejme zomrel) v manželstve s Annou Mikulášovou (niekedy uvádzaná aj ako Mária) z Horných Chlebian. Zrejme tam sa tiež narodil ich syn Andreas (Ondrej), uvedený neskôr pri sčítaní obyvateľstva v r. 1869 v Zemianskych Jacovciach, kde sa Jozef s druhou manželkou presídlil. Tu sa im narodili ešte tri dcéry, z ktorých detstvo prežila len Mária. Jozef prevažnú časť svojho života slúžil u rôznych gazdov - naposledy u žida Adolfa Bezdacha, pričom pri sčítaní obyvateľstva v r. 1869 býval v jednom dome s rodinou žida Jozefa Forschnera. V časti, ktorú obýval Jozef Snopek, bola len jedna izba a jedna kuchyňa. Na sklonku života vykonával všetky možné obecné funkcie v Zemianskych Jacovciach - bol najskôr pastierom, potom hrobárom, neskôr aj hlásnikom a v r. 1877 ako 63-ročný je uvedený ako pastier oviec. Jeho druhý syn Jozef sa ženil dosť neskoro - vo veku 31 rokov vo Veľkých Ripňanoch s Annou Šobanovou. Z tohto manželstva bol zatiaľ zistený syn Pavol Snopek, nar. v r. 1895 v Nežaticiach (časť obce malé Ripňany).
Ďalšími súrodencami Jána boli pravdepodobne Jozef Snopek (manželka Eva Mišíková) bývajúci tiež na Cimennej vo vedľajšom dome a Johanna Snopeková, neskôr druhá manželka Jozefa Mihalecha v Čuklasovciach. Pokiaľ ide o Jozefa Snopeka, vieme len o narodení jeho piatich detí, pričom poslednou správou o ňom je súpis daňovníkov na Cimennej v r. 1828, kde sa v jeho domácnosti uvádza jedna dcéra v ekonomicky činnom veku (obyvatelia od 18 do 60 rokov) - túto dcéru matriky farnosti Malej Hradnej, resp. Dubodiela neuvádzajú. Jozef bol roľníkom hospodáriacim na 9 bratislavských mericiach pôdy (1,62 - 1,935 hektárov), ale aj na lúke cca na 1,5 kosca (cca 0,5 hektárov). Dobytok nechoval žiaden.
Náš priamy predok Ján s Rozinou Ševčíkovou býval na Cimennej (ako vačšina Snopekovcov na začiatku 19. storočia) a mali spolu 12 detí, z toho 5 synov a 7 dcér. Produktívneho a reprodukčného veku sa však z nich dožili len dvaja synovia a tri dcéry. V roku narodenia nášho Jána je rozpor medzi úmrtnou matrikou farnosti Dubodiel, keď odpočítaním veku od dátumu úmrtia vychádza rok narodenia 1771, avšak podľa sobášnej matriky farnosti Jacovce odpočítaním tam uvedeného veku od dátumu sobáša vychádza rok narodenia 1775. Ján Snopek podľa súpisu z r. 1828 bol priemerným roľníkom, hospodáril na 10 bratislavských mericiach pôdy (1,8 - 2,15 hektárov) a na lúkach pre 3 koscov (2,52 - 3,87 hektárov). K jeho gazdovstvu patrili aj 2 voly a jedna krava, čo nemal na Cimennej v tej dobe nikto - len v rodine richtára bola jedna krava a jedna v rodine žida Grunischa. Z uvedeného súpisu daňovníkov, ktorý sa na Cimennej konal dňa 10. augusta 1828, sa však dozvedáme, že Ján Snopek bol prísažným richtárovi Jurajovi Lagiňovi.
Z Jánových synov je našim priamym predkom Michal (nar. 1811), ktorý sa oženil v r. 1833 s Julianou Zaťkovou zo Svinnej a žili na Cimennej. Michal Snopek bol maloroľníkom. Spolu s manželkou splodili 7 dcér a 2 synov, z čoho dve dcéry neprežili svoje detstvo. Po celý čas bývali na Cimennej, len na sklonku života bývali s rodinou syna Jána v Čuklasovciach. Synovia Ján a Adam si založili rodiny.
Adam Snopek (nar. 1844) bol takmer celý svoj život pastierom. Najskôr však bol kočišom a sluhom vo Dvorci a v r. 1872 si vzal za manželku Máriu Mokráňovú, resp. Grznárovú (Grznárikovú) z Veľkých Chlievan. Pod priezviskom Mokráňová je zapísaná len pri sobáši, pri narodení detí je uvádzaná ako Grznárová (Grznáriková). Svadba sa konala v čase, keď už Mária nosila pod srdcom prvé ich dieťa - Michala. Miško však po štvrťroku zomrel. Krátko nato sa narodil syn Jozef, o tri roky dcéra Anna. Po narodení dcéry Anny presídlil Adam Snopek s rodinou do Dolných Držkoviec. Ich dcéra Anna zomrela ako polročná na angínu a o dva mesiace aj Adamova manželka Mária na tuberkulózu.
Po smrti manželky Márie si vzal Adam za manželku Magdalénu Adamcovú z Ruskoviec a tu sa aj usadil. S Magdalénou mal Adam spolu šesť detí. Syn Jozef, z prvého manželstva, zomrel ako sedemročný rok po druhej svadbe svojho otca. Prvým synom Adama a Magdalény Adamcovej bol Ján. Druhý syn Michal zomrel ako štvormesačný na kiahne, ďalší syn Peter ako trojročný na rakovinu. V tom istom roku sa narodila dcéra Magdaléna, o 3 rodky neskôr ďalší syn Michal, ktorý zomrel o štyri roky na vodnateľnosť. Ešte predtým sa ako posledný narodil v r. 1894 syn Jozef. Z mien dávaných pri krste synom je zrejmé, že svojho otca Michala mal Adam vo veľkej úcte.
Ďalej vieme z archívu katastra nehnuteľností, že Adam a Magdaléna Adamcová bývali na sklonku 19. storočia v dome po rodičoch nevesty (Ruskovce 4). V r. 1900 manželka Magdaléna zomiera na zápal pľúc. Adam sa musí postarať o dve maloleté deti - 13 ročnú Magdalénu a 6-ročného Jožka. Syn Ján mal v tom čase už 20 rokov. V novembri 1901 sa preto Adam žení znovu (tretíkrát) - za manželku si berie vdovu Evu Škerdovú. No toto manželstvo je jeho najkratšie - po troch mesiacoch zomiera Adamova tretia manželka Eva na tuberkulózu. V r. 1904 prebiehalo dedičské konanie po zosnulej druhej Adamovej manželke Magdaléne. Dom, v ktorom bývali, pripadol v tomto konaní deťom Jánovi, Magdaléne a Jozefovi Snopekovcom. Adam zomrel v r. 1914 na týfus.
Najstarší Adamov syn Ján sa oženil s Helenou Nikovou zo Zlatník a mali spolu 6 detí. Deti Jozefína, Jozef a Štefánia zomreli v útlom veku. Prvá dcéra Juliana sa vydala r. 1924 za Jozefa Kurtiša, podľa matrík ešte zostala dcéra Emília a syn Ján (nar. 1920). O ich osude zatiaľ nič nevieme.
V r. 1927 kúpil Adamov syn Ján Snopek (nar. 1880) zemiansku roľu na "Hájnom" o výmere 43,16 ára za 1000 korún. V r. 1933 túto roľu predal Ján Snopek Jozefovi Brindzovi a manželke Júlii, r. Adamec. V kronike obce Ruskovce sa uvádza, že ide o Jána Snopeka zo Sedličnej (súčasné Trenčianske Stankovce). Ján predal túto roľu pravdepodobne preto, lebo už nikto z rodiny asi v obci nebýval a nebolo ekonomické starať sa o takýto majetok. Adamova dcéra Magdaléna sa v r. 1908 vydala za Ondreja Sládeka-Lukáča z Borčian (zrejme sa tam aj odsťahovala), syn Jozef (nar. 1894) sa v r. 1922 oženil v Dežericiach s Jozefínou Čačkovou a v r. 1923 sa im narodil prvý syn Anton. Potom sa vybrali za prácou do Čiech. Usadili sa v Prahe, kde spolu s manželkou pracovali na majetku ako poľnohospodárski robotníci. Tu sa im narodili ďalšie tri deti. Anton, Emil a Božena vytvorili rodiny v Čechách, najmladší Jozef odišiel vo svojich 13 rokoch na Bobot pomáhať babke, ktorá sa starala o jeho postihnutú sestru Amálku. Oženil sa, založil rodinu a žije v Trenčíne.
Mojim priamym predkom po Michalovi Snopekovi je Ján Snopek (nar. 1840), ktorý si vzal za manželku Annu Mikulovú, prezývanú Zábavskú. Ján sa ženil ako vojak rakúsko-uhorskej armády v 28 rokoch, jeho manželka mala v tom čase 22 rokov a tak jej musel byť, ako neplnoletej, udelený dišpenz. Tento pár mal spolu päť detí: Štefana (nar. 1869), Augustína (nar. 1871 - zomr. ako 19 ročný na tuberkulózu), Annu (nar. 1874), Jozefa (1878 - 1921) a Jána Nepomuckého (1885). Bývali v Čuklasovciach, č. d. 18, dcéra Anna sa však narodila na Dubodieli, synovia Jozef a Ján sa narodili v Čuklasovciach č. d. 5. Ján (1840) bol najskôr roľníkom, neskôr pastierom a pri narodení dcéry Anny na Dubodieli bol pomocníkom árendátora (prenájomcu panského majetku). Pri posledných synoch je uvádzaný ako želiar. Po smrti manželky Anny Mikulovej si Ján Snopek (1840) vzal v r. 1896, ako 55-ročný, za manželku Annu Šimkovú, ktorá bola od neho o 21 rokov mladšia. Ján Snopek zomrel 79-ročný (v r. 1909), jeho druhá manželka o dva mesiace neskôr, ako 46-ročná.
Anna Snopeková sa vydala do Nového Mesta nad Váhom za Vincenta Sadilu z Hornej Vsi na Morave (v r. 1899). Ďalej o nej vieme len to, že zomrela vo februári r. 1918 v Novom Meste nad Váhom.
O Augustínovi poznáme len dátum narodenia a úmrtia. Zomrel ako 19-ročný na tuberkulózu.
Jozef (1878) sa v r. 1900 oženil s Annou Kovačechovou z Ruskoviec. Tu Jozef pracoval u sedliaka v službe. V Ruskovciach sa im narodili dcéra Mária a syn Ján. V r. 1902 - 1903 tento pár odišiel zrejme za prácou do Nového Mesta nad Váhom, kde už bývala v tom čase Jozefova sestra Anna. Tu sa im narodilo 5 detí: Anna (zomr. ako 2-ročná), Emília, Anna (zomr. ako 6-mesačná), Jozef a Jozefína (zomr. ako polročná). V máji r. 1910 zomiera Jozefova manželka Anna Kovačechová v Novom Meste nad Váhom a Jozef sa žení druhýkrát hneď po dvoch mesiacoch s Annou Vrzalovou, s ktorou má v nasledujúcich troch rokoch dcéry Paulu (v r. 1929 vydatá za Rudolfa Olaša) a Ilonu. V čase druhého sobáša pracoval Jozef ako kočiš a bývali v dome patriacom rodine Martinusovej (č. 219 - neskôr aj jeho synovec Ján, emigrant do Argentíny). V matrike farnosti Malá Hradná je pri zápise o narodení Jozefa zároveň poznámka o jeho úmrtí v r. 1921. Tento zápis je podľa rozhodnutia stoličnej sedrie (súdu) v Trenčíne z r. 1943, ktorým bol Jozef vyhlásený za mŕtveho. Medzi archívnymi dokumentami trenčianskeho krajského súdu sa však tento spis nenachádza a tak zatiaľ nevieme, čo sa s Jozefom stalo. Jozefov syn Jozef (nar. 1907) mal s manželkou Máriou Patríkovou (sobáš 1936) synov Bohuša, Jozefa (zomr. ako dvojmesačný), ďalšieho Jozefa, Milana a Rudolfa. Táto rodina bývala v Mnešiciach, miestnej časti Nového Mesta nad Váhom.
O Jánovi Nepomuckom (1885) poznámka v rodnej matrike uvádza, že sa oženil v r. 1909 s Juliannou Skotnyárovou z obce Nagylóc v Maďarsku. V r. 1911 sa im narodil syn László v Balašských Ďarmotách (Balassgyarmat) v Maďarsku, ktorého potomkom je János Sznopek žijúci teraz v Budapešti. Ján Snopek bojoval aj v I. svetovej vojne v 10. honvédskom pešom pluku (sídlo v Miskolczi) v hodnosti kaprála. Pluk bol nasadený na východnom fronte v Haliči proti Rusku. hneď začiatkom vojny však bol postrelený do ľavej nohy. Zranenie si liečil vo vojenskom špitáli v Krems an der Donau v Rakúsku. Po vyliečení bol pridelený k viedenskému 24. pešiemu pluku. Začiatkom r. 1916 bol opätovne vo vojne zranený.
Nuž a najstarší Jánov syn Štefan je mojím pradedkom. Štefan bol najskôr bírešom na statku niektorého držkovského sedliaka, pracoval teda s koňmi, čo sa mu aj stalo osudným - splašený kôň ho kopol do nohy tak nešťastne, že Štefanovi museli amputovať pravú nohu pod kolenom. Keďže už nemohol dokaličený ďalej pracovať u sedliaka, ten ho dal vyučiť za krajčíra a kúpil mu šijací stroj. Remeslo ho však v chudobných časoch a chudobnej lokalite nedokázalo uživiť a tak mu bola ponúknutá funkcia obecného sluhu a nočného hlásnika. Ešte v čase, keď pracoval Štefan u sedliaka, sa tu zoznámil so slúžkou Vincenciou Tarabovou, pochádzajúcou z Jabloňan na Morave a vzal si ju za manželku. V roku svadby (1895) sa im narodil prvý syn Ján, o štyri roky neskôr môj dedko Štefan. O ďalšie štyri roky sa im narodila jediná dcéra Mária. Dievčatku však osud neprial...V auguste r. 1904 došlo k požiaru chalupy, v ktorej rodina bývala. A hoci Máriu odložili do susednej budovy, aby ju ochránili pred požiarom, ten ju dostihol aj tam. Mária zomrela na mnohopočetné poranenia...Ďalším dieťaťom mojich prarodičov bol až František, ktorý sa narodil v r. 1911.
Sídelné lokality našich predkov - zahrnutí sú mužskí predkovia, zo žien len tie, ktoré sa narodili Snopekovcom (spracoval Pavel Oller na základe mnou dodaných štatistických údajov).Kliknutím na obrázok ho zobrazíte v originálnej vľkosti.
20. storočie a Snopekovci z Čuklasoviec
Naši predkovia teda neboli majetní a všetko, čo mali, boli ich holé životy, láska medzi nimi a ak niečo vlastnili, to si tvrdo vydreli. Remeslo nebolo v minulosti ich výsadou. Stalo sa tak len výnimočne, aj to v neskorších rokoch, keď Štefan Snopek (1869 - 1942) bol vyučený za pánskeho krajčíra v dôsledku invalidity zapríčinenej úrazom na panstve, kde pracoval. Tomuto remeslu vyučil aj svojich synov - Jána, Štefana a Františka. V malej obci sa však veľký zárobok nedal očakávať a tak rodina trela biedu naďalej a Štefan Snopek sa stal obecným sluhom a hlásnikom, dňom a nocou klopkajúc drevenou protézou po ceste.
Niet sa preto čomu čudovať, keď vo vysťahovaleckej vlne za obživou za oceán sa ocitol aj jeho syn Štefan (1899 - 1955) a neskôr aj syn Ján. Doma zostal len mladší syn František. Obaja vysťahovalci pracovali v Argentíne, Štefan ako záhradník. Syn Štefan sa po ôsmich rokoch vrátil z Argentíny naspäť k svojej rodine (mal už vtedy dvoch synov - Štefana a Klimenta). Ján sa usadil v Argentíne aj so svojou rodinou (dcéry Elena a Margita a syn Milan), kde až do smrti bol krajčírom a predával látky. Všetky jeho deti sa narodili v Novom Meste nad Váhom (č. 219, kde predtým býval aj jeho strýko Jozef, nar. 1878). Keďže po jeho synovi Milanovi zostali len dve dcéry (Teresita - rodina Romero a Nancy - rodina Mele), nemá tento rod ďalšie Snopekovské pokračovanie. Posledný Jánov potomok, dcéra Elena, zomrela v r. 2010 v Buenos Aires. Jej potomkami sú dcéra Elisa del Valle a syn Fermín del Valle. Guvernátori provincie Jujuy v Argentíne, Carlos a Guillermo Snopek, nie sú našimi príbuznými.
Štefan Snopek v Argentíne
Kliknutím na obrázok zobrazíte jeho skutočnú veľkosť.
Ešte predtým, ako Štefan Snopek odišiel za prácou do Argentíny, vzal si v r. 1920 za manželku Augustínu Priečinskú, dcéru hájnika na Tarabovci. Kým odišiel do Argentíny, narodili sa im synovia Štefan a Kliment. Bohužiaľ, Kliment, ako 5 a polročný zomrel na tetanus.
Po návrate z Argentíny neoplýval Štefan Snopek bohatstvom, ale podarilo sa mu v dražbe kúpiť pomerne veľkú záhradu skraja dediny, ktorá je dodnes vo vlastníctve Snopekovcov. Na tomto pozemku si Snopekovci postavili aj vlastný domček. Dovtedy totiž bývali s rodičmi v starom domčeku, susediacom so školou vľavo. František Snopek sa časom odsťahoval do Trenčína, kde si založil rodinu a žil tam až do svojej smrti.
Pozemok, na ktorom kedysi stál dom Snopekovcov
Kliknutím na obrázok zobrazíte jeho skutočnú veľkosť.
Záhrada bola hlavným zdrojom obživy tejto rodiny, najmä po vysadení viacerých štepov ovocných stromov, ktorých plody chodila Gustinka Snopková predávať na trh do Bánoviec. Neskôr bola záhrada rozdelená medzi všetky deti Štefana Snopeka a niektorí z nich, resp. ich detí, si na nich vystavali v 20. storočí rodinné domy, v ktorých dodnes bývajú a okrem svojho zamestnania obhospodarujú každý aj ten svoj kúsok zeme naďalej... Vznikla tak ulička, ktorá by sa pokojne mohla nazývať "Snopkovská ulička";-)
Panoráma Snopkovej záhrady v súčasnosti. Kvôli vysadeným stromom vzadu ju ani celú nevidieť.
Kliknutím na obrázok zobrazíte jeho skutočnú veľkosť.
U babky Gustinky Snopkovej na dvore kedysi a dnes. Na fotografii z r. 1965 Gustinka Snopková, Anna, rod. Masaryková a na kolenách vtedy ešte batoľa - autor stránky;-)
Kliknutím na obrázok zobrazíte jeho skutočnú veľkosť.
Vôbec nástup industrializácie v Československu umožnil deťom Štefana a Františka Snopeka zamestnať sa v továrňach. Viacerí synovia Štefana boli vyučení v strojárskom priemysle a väčšina z nich aj pracovala v bánovskej "Tatrovke". Najstarší syn, Štefan, sa vyučil ešte pred vojnou za stolára a odišiel za prácou do Čiech, kde sa neskôr usadil v Zákolanoch a istý čas tam pôsobil ako predseda vtedajšieho Miestneho národného výboru. Synovia Teodor a Rudolf sa vyučili za obuvníkov. Jediná dcéra, Oľga, mohla získať vyššie vzdelanie na strednej škole. Dcéry Františka Snopeka vyštudovali pedagogiku, syn Jozef elektrotechnickú priemyslovku a neskôr Energetický inštitút a Ladislav chemickú priemyslovku a neskôr Textilný inštitút. Ale už vnúčence Štefana a Františka Snopeka mohli študovať viac na stredných a niektorí aj vysokých školách. A dnes sa zabávajú, okrem iného, zbieraním historického materiálu a údajov o svojej rodine...;-)
Prví Snopekovci v Čuklasovciach
Pokiaľ ide o usídlenie Snopekovcov v Čuklasovciach, podľa doteraz zistených informácií sa dá povedať, že prvým potomkom Snopekovcov usídleným v Čuklasovciach bol na istý čas Andreas Snopek (1777) s manželkou Katarínou, ktorým sa v Čuklasovciach v r. 1808 narodila dcéra Mária. Krátko na to sa odsťahoval Andreas s rodinou do Hrežďoviec. O dva roky neskôr tu bývala Joanna (pravdepodobne sestra nášho priameho predka Jána), ktorá sa vydala v r. 1810 za Jozefa Mihalecha z Čuklasoviec. Tento pár mal spolu 5 detí (posledné v r. 1824).
Ďalším potomkom rodiny Snopekovej, ktorý sa usídlil v Čuklasovciach, bola Katarína Snopeková, dcéra nášho zatiaľ najstaršieho predka Jána, ktorá sa v r. 1831 vydala za Michala Hudeca z Čuklasoviec. Tu však dlho nebývala, pretože ovdovela a vydala sa v r. 1838 za Adama Ďurinu na Dubodiel (o pár rokov zomrel aj ten a Katarína sa vydávala v r. 1843 tretíkrát - za Jána Ďurecha z Dubodiela).
V r. 1859 sa v Čuklasovciach objavuje Anna Snopeková, vnučka Jána Snopeka (1775), ktorá sa vydala za Jozefa Veselého. Táto rodina istý čas bývala v dome č. 18. Dom s popisným číslom 18 majú však v matrikách uvádzaný aj čuklasovskí zemania (Kvašovský, Morvai a i.). Z uvedeného je zrejmé, že všetci obyvatelia nešľachtického pôvodu, uvádzaní v matrikách na tomto popisnom čísle, patrili k služobníctvu čuklasovských zemanov. Neskôr, asi v r. 1868, tu začal bývať aj brat Anny Ján (1840), ktorý si vzal za manželku Annu Mikulovú a v tomto dome sa narodil aj náš pradedko Štefan Snopek. Anna neskôr odišla bývať na Veľkú Hradnú a vo svojej domácnosti prichýlil Ján svojich rodičov na sklonku ich života. Jánovi sa posledné dieťa, dcéra Anna, narodila na Dubodieli. No a do tretice k Anne a Jánovi pribudla v r. 1872 aj ich mladšia sestra Magdaléna, ktorá sa vydala do Čuklasoviec za Gabriela Veselého.
Po Jánovi Snopekovi (nar. 1840) zostal v Čuklasovciach už len jeho syn Štefan (1869) - môj pradedko a jeho potomkovia.
Ostatné zistené vetvy Snopekovcov zatiaľ nie sú celkom preskúmané - zostáva ešte doplniť rodinu Andreasa Snopeka z Malých Chlievan, doplniť údaje o pokračovaní rodu v okolí Trenčína (Trenčianske Stankovce) a Nového Mesta nad Váhom a v okolí Topoľčian a dolného Ponitria.
