snopekovci

 
Modrý balónik označuje lokalitu Tarabovec.
   
    Výrez z katastrálnej mapy obce Cimenná z 19. storočia, obsahujúci Tarabovec, vrátane budov na ňom (kliknutím na obrázok otvoríte jeho pôvodnú veľkosť):
                                   

Aj keď hájovňa už dávno neexistuje, ako stopy dávnej minulosti tam zostali studňa (s hĺbkou min. 20 m) a kríž, ktorý v r. 1965 nahradil pôvodný kríž. Súčasný kríž vytesal Ján Bajzík, skonštruovali ho a osadili jeho syn Jozef Bajzík a môj dedko Michal Masaryk. Súčasný kríž udržuje Ervín Snopek.

                      

                                    Kliknutím na obrázok zobrazíte jeho skutočnú veľkosť.

Fotografia z Tarabovca, zo svadby Aničky Priečinskej a vdovca Petra Vavra (26. 6. 1925). Peter Vavro si šesť rokov predtým vzal za manželku Aničkinu sestru Margitu. Sediaci nad deťmi, tretí zľava, je Augustín Priečinský - hájnik, na kolenách mu sedí malý Kliment Snopek, pod jeho kolenami sedí malý Štefan Snopek (autor spomienok a pamätí na Tarabovec a Čuklasovce), v tom istom rade, vedľa nevesty je manželka hájnika Priečinského Mária, v stojacom rade nad sediacimi, prvý zľava je Anton Priečinský, ktorý sa neskôr odsťahoval do Zlatník, v najvrchnejšom rade druhá zľava v bielej blúzke je Augustína Snopková. V rade sediacich detí je ešte tretia sprava Mária (Mariška „Handlovská“) Priečinská a vedľa nej sedí Ferko Snopek, brat Štefana Snopeka (1899 - 1958) – ten bol v čase svadby v Argentíne.

Osada Tarabovec

Osada je zaznačená na mape z roku 1914 v nadmorskej výške 320 metrov, na rozhraní chotárov Dubodiel, Cimenná, Čuklasovce a Zlatníky. V minulosti mala dominantné postavenie. Bola hranicou medzi Dubodielskym panstvom a panstvom Suchej doliny[1] a cestným spojením smerom od Hlohovca do Trenčína. Z Tarabovca viedli priame cesty do Dubodiela, Zlatník, Cimennej a Čuklasoviec, ďalším smerom na Stanovište a odtiaľ cez sedlo pod Jakubovou v Inoveckých horách smerom do Beckova, Nového Mesta nad Váhom a do Selca. Osada patrila dubodielskemu panstvu s niekoľkými hospodárskymi účelovými budovami a obydliami postavenými na kulminačnom bode.

Panoramatický pohľad na Tarabovec zo západu

Osada zápasila s nedostatkom vody. Studňa o hĺbke 26 metrov s kamennou výmurovkou s rumpálom na preťahovanie železnou reťazou s dvoma vedrami nepostačovala pre potreby osadníkov a pocestných.

Studňa na Tarabovci v súčasnosti

V minulých storočiach zrodil sa odvážny počin, možno stávka, priviesť vodu zo Zvaliveckých hôr[2] vodnou priekopou na Tarabovec[3]. Vodnú priekopu vykopali po vrstovnici vrcholom náhornej roviny cez sprašové pôdy s dĺžkou cca 3 km. Voda sa v letných mesiacoch strácala do pôdy. V zimných a jarných mesiacoch s vodou problém nebol. V osade postavili mlyn a pílu s pohonom mlynského kolesa na vrchnú vodu. Umelý vodný tok mal riešiť i problémy nedostatku vody v obci Cimenná.

Snopekov mlyn – mlyn na Tarabovci

Existenciu tohto mlyna poskytuje archívny nález zo 16. 1. 1774, keď z poverenia Trenčianskej stolice Jozef Vagyon s prísažnými Trenčianskej stolice vykonali ohodnotenie mlyna na 165 zlatých a 30 denárov. Ohodnotenie mlyna bolo vykonané pravdepodobne z toho dôvodu, že bolo vydané predtým rozhodnutie Nitrianskej a Trenčianskej stolice o zrušení všetkých osád a lazov v Inoveckých horách, pretože sa v nich potulovali zvyšky vojakov z protihabsburského povstania, ktorí sa dali na zboj. V rámci uvedeného opatrenia boli zlikvidované aj všetky drevené stavby a domy.

        (Zdroj: ŠA Bytča, Fond Illešházy Trenčín, Patrimónium Ladula II. - VIII, inv. č. 170, Spisy mestečka Bánovce (1376), 1644-1820, škat. 67).

Údaj, koľko rokov umelý vodný tok plnil svoj účel sa nezachoval. Vodná priekopa je však evidentná i po niekoľkých storočiach, ako aj priehlbina po mlynskom kolese. Posledným majiteľom mlyna bol Ilešházi, správcom mlyna bol Snopek[4]. Osada Tarabovec mala svojho mäsiara, pravdepodobne aj pre Laziny, Zvalivec, možno pre Cimennú a Čuklasovce. Podrobnejšie údaje o osadníkoch sa nezachovali.

Takmer celé 19. storočie z baní Štoliny[5] cez Tarabovec furmani vozili vápencové skalice do sklární v Starej Hute. Osada i z tohto dôvodu bola frekventovaná.

Zánik osady Tarabovec

V druhej polovici 19. storočia sa utvárali nové politicko – organizačné celky, okresy. Začali sa budovať spevnené štrkopieskové cesty. V roku 1901 bola vybudovaná železnica Topoľčany – Trenčín – Trenčianska Teplá. Cestovanie pešo, koňmo na vozoch postupne zaniklo. Koncom novembra 1944 nemecká armáda pri prenasledovaní účastníkov partizánskeho povstania prečesávala Inovecké lesy a osadu Tarabovec vypálila. Z osady zostali len ruiny, ktoré úplne asanovali Československé štátne lesy vytvorením valu na južnej strane. Neskoršie, keď sa rozpadával zrub, zlikvidovali aj studňu. Na Tarabovci v súčasnosti možno nájsť udržiavaný kríž[6], evidentnú vodnú priekopu[7], priehlbinu po mlynskom kolese a roľu patriacu k osade. Zanikol tiež ovocný sad.

Poslední hájnici panských lesov, ktorí bývali na Tarabovci v 19. a v prvej polovici 20. storočia boli: Lološák, Priečinský[8], Kováčik Štefan. Hájnik Lološík odišiel bývať do Dubodiela. Hájnik Priečinský sa usadil v Čuklasovciach, neskoršie v Zlatníkoch[9].

 Ďurčo, M. - Mikula, A.: Obec Dubodiel, 2005 (prepísal a poznámky doplnil: Stanislav Varényi ml.)

 Poznámky pre doplnenie