KAUZA "BAŇA"
Prečo taký
investigatívny titulok? Zaujala ma veta mojej krstnej mamy, Oľgy
Kuchárikovej, pri jednom rozhovore o našich predkoch, v
ktorej povedala, že brat môjho pradedka Štefana
(1869) bol dobrodružnej povahy a údajne
mal zanechať doma svoju manželku a odísť bez nej do sveta. Vraj
niekam do Čiech.
Od Jozefa Snopeka z Trenčína som zase počul v súvislosti so strýkom jeho otca ešte zaujímavejšiu informáciu: vraj mal vlastniť nejaké uhoľné bane na juhu Slovenska a po druhej svetovej vojne ich chcel prepísať na Františka Snopeka z Trenčína. František Snopek sa aj vybral so svojou dcérou Anežkou do Modrého Kameňa (vtedajší slúžnovský okres), kde sa mal prevod uskutočniť. K prevodu vraj ale nedošlo, pretože nastúpili komunisti a majetok bol zhabaný. Nedalo mi preto nepustiť sa do pátrania po týchto skutočnostiach.
Pôvodne som si myslel, že ide o Augustína Snopeka (1871), mladšieho brata pradedka Štefana. Dlho bol v tomto článku uvádzaný práve on. Po návšteve archívu v decembri 2008 som však musel svoje tvrdenia poopraviť. Je to nováčikovská daň, pretože som bol pri štúdiu matriky z 19. storočia málo všímavý a nedôsledný. Pri opätovnom prezeraní niektorých údajov a ich snímaní fotoaparátom som si všimol, že Augustín Snopek má v poznámke v rodnej matrike uvedený dátum úmrtia - 7.XI.1890. Po preverení som zostal nepríjemne prekvapený - skutočne, Augustín Snopek zomrel ako 19-ročný v r. 1890. V tom prípade nemohol byť spomínaným príbuzným s dobrodružnou minulosťou. Ponechávam teda ostatné znenie článku tak, ako bolo, pretože ostatné údaje v ňom uvedené sú skutočné, len meno vypúšťam a zostávam pri tom, že to bol niekto z rodiny, ale neviem kto...
Najskôr som hľadal na internete bane v okolí Modrého Kameňa a zistil som, že jediná uhoľná baňa je súčasná baňa Dolina, ktorá je už v útlmovom programe. Jej internetová stránka však nebola k dispozícii a do Veľkého Krtíša je ďaleko. Podarilo sa mi však zohnať kontakt na námestníka generálneho riaditeľa tejto bane, Ing. Mojžiša, ktorý sa zaoberá históriou baníctva a bane Dolina. Tento rozhľadený človek mi aj v telefonickom rozhovore poskytol veľa informácií, ktorými ma nasmeroval ďalej. Vysvetlil mi, že tak, ako aj dnes, nejestvovalo vlastníctvo nerastného bohatstva súkromnou osobou, ale existovalo len tzv. "kutacie právo", teda zápis na patričných úradných miestach a súhlas s tzv. kutaním, čo znamená viac-menej povrchovú ťažbu. Takýchto vlastníkov tohoto práva vraj bolo v okrese Modrý Kameň veľmi veľa a preto mi odporučil obrátiť sa na Banský archív v Banskej Štiavnici.
Kontaktoval som teda banský archív a v duchu uvažoval, ako a kedy sa tam dostanem. Našťastie pani, ktorá so mnou telefonicky hovorila, mi sľúbila, že sa najskôr sama pozrie v dokumentoch, či nejaký Snopek disponoval takýmto právom. Aby som vraj nemusel zbytočne chodiť, ak tam nič nie je. A naozaj: o niekoľko dní som dostal od nej emailovú správu, v ktorej mi oznamovala, že nič nenašla, ale odporučila ma na Štátny archív v Banskej Bystrici, kde sa mám pozrieť do obchodného registra Krajského súdu v Banskej Bystrici, alebo aby som sa obrátil na Hornonitrianske bane Prievidza, ktoré disponujú archívom bane Dolina. Dohodol som si teda návštevu v archíve v Banskej Bystrici.
V archíve v Banskej Bystrici som prezrel všetky záznamy registrovaných živnostníkov a firiem. Ale veľa spoločností nemalo uvedený druh podnikania, alebo boli vedené na meno jedného z viacerých spoločníkov s dovetkom "a spol.". Bolo preto nemysliteľné žiadať všetky takéto zložky a hrabať sa v nich - to by som tam mohol byť do Vianoc, aj to netuším, či by som to stihol;-)
Zostáva mi tak ešte archív Hornonitrianskych baní. Ten som zatiaľ ešte neoslovil.
Napadla ma ešte jedna bláznivá myšlienka - čo ak náš príbuzný získal uvedený majetok arizáciou? Chvalabohu, podľa zverejneného zoznamu arizátorov, vydaného Ústavom pamäti národa, nebol žiaden Snopek, ani Sznopek arizátorom.
Od Jozefa Snopeka z Trenčína som zase počul v súvislosti so strýkom jeho otca ešte zaujímavejšiu informáciu: vraj mal vlastniť nejaké uhoľné bane na juhu Slovenska a po druhej svetovej vojne ich chcel prepísať na Františka Snopeka z Trenčína. František Snopek sa aj vybral so svojou dcérou Anežkou do Modrého Kameňa (vtedajší slúžnovský okres), kde sa mal prevod uskutočniť. K prevodu vraj ale nedošlo, pretože nastúpili komunisti a majetok bol zhabaný. Nedalo mi preto nepustiť sa do pátrania po týchto skutočnostiach.
Pôvodne som si myslel, že ide o Augustína Snopeka (1871), mladšieho brata pradedka Štefana. Dlho bol v tomto článku uvádzaný práve on. Po návšteve archívu v decembri 2008 som však musel svoje tvrdenia poopraviť. Je to nováčikovská daň, pretože som bol pri štúdiu matriky z 19. storočia málo všímavý a nedôsledný. Pri opätovnom prezeraní niektorých údajov a ich snímaní fotoaparátom som si všimol, že Augustín Snopek má v poznámke v rodnej matrike uvedený dátum úmrtia - 7.XI.1890. Po preverení som zostal nepríjemne prekvapený - skutočne, Augustín Snopek zomrel ako 19-ročný v r. 1890. V tom prípade nemohol byť spomínaným príbuzným s dobrodružnou minulosťou. Ponechávam teda ostatné znenie článku tak, ako bolo, pretože ostatné údaje v ňom uvedené sú skutočné, len meno vypúšťam a zostávam pri tom, že to bol niekto z rodiny, ale neviem kto...
Najskôr som hľadal na internete bane v okolí Modrého Kameňa a zistil som, že jediná uhoľná baňa je súčasná baňa Dolina, ktorá je už v útlmovom programe. Jej internetová stránka však nebola k dispozícii a do Veľkého Krtíša je ďaleko. Podarilo sa mi však zohnať kontakt na námestníka generálneho riaditeľa tejto bane, Ing. Mojžiša, ktorý sa zaoberá históriou baníctva a bane Dolina. Tento rozhľadený človek mi aj v telefonickom rozhovore poskytol veľa informácií, ktorými ma nasmeroval ďalej. Vysvetlil mi, že tak, ako aj dnes, nejestvovalo vlastníctvo nerastného bohatstva súkromnou osobou, ale existovalo len tzv. "kutacie právo", teda zápis na patričných úradných miestach a súhlas s tzv. kutaním, čo znamená viac-menej povrchovú ťažbu. Takýchto vlastníkov tohoto práva vraj bolo v okrese Modrý Kameň veľmi veľa a preto mi odporučil obrátiť sa na Banský archív v Banskej Štiavnici.
Kontaktoval som teda banský archív a v duchu uvažoval, ako a kedy sa tam dostanem. Našťastie pani, ktorá so mnou telefonicky hovorila, mi sľúbila, že sa najskôr sama pozrie v dokumentoch, či nejaký Snopek disponoval takýmto právom. Aby som vraj nemusel zbytočne chodiť, ak tam nič nie je. A naozaj: o niekoľko dní som dostal od nej emailovú správu, v ktorej mi oznamovala, že nič nenašla, ale odporučila ma na Štátny archív v Banskej Bystrici, kde sa mám pozrieť do obchodného registra Krajského súdu v Banskej Bystrici, alebo aby som sa obrátil na Hornonitrianske bane Prievidza, ktoré disponujú archívom bane Dolina. Dohodol som si teda návštevu v archíve v Banskej Bystrici.
V archíve v Banskej Bystrici som prezrel všetky záznamy registrovaných živnostníkov a firiem. Ale veľa spoločností nemalo uvedený druh podnikania, alebo boli vedené na meno jedného z viacerých spoločníkov s dovetkom "a spol.". Bolo preto nemysliteľné žiadať všetky takéto zložky a hrabať sa v nich - to by som tam mohol byť do Vianoc, aj to netuším, či by som to stihol;-)
Zostáva mi tak ešte archív Hornonitrianskych baní. Ten som zatiaľ ešte neoslovil.
Napadla ma ešte jedna bláznivá myšlienka - čo ak náš príbuzný získal uvedený majetok arizáciou? Chvalabohu, podľa zverejneného zoznamu arizátorov, vydaného Ústavom pamäti národa, nebol žiaden Snopek, ani Sznopek arizátorom.
V každom prípade je
náš neznámy príbuzný zahalený
rúškom tajomstva, aj keď mal údajne zomrieť
- v Budapešti.
Najpravdepodobnejšie sa mi javili Veľké Lovce, obec v okrese Nové Zámky, nachádzajúca sa medzi Dvormi na Žitavou a Podhájskou. Doma som však zistil, že maďarské názvy tejto obce končia obvykle na "...lóth" a nie "...lóc". Potom mi zišla na um obec Lovča - tá mala však pomenovanie v maďarčine buď Nagylovcsa, alebo Nagylócsa. Začal som teda hľadať názov "Nagylócz" na maďarských stránkach, venujúcich sa histórii, resp. genealógii. Po chvíli som našiel to, čo som hľadal. Nagylócz, resp. teraz Nagylóc je obec v okrese Szécsény v Maďarsku. Keď sa na mape vzdialite, zistíte, že z tejto obce do Veľkého Krtíša je to len na skok! Autom je táto vzdialenosť niečo cez 42 km, ale vzdušnou čiarou oveľa menej. Dá sa teda usudzovať, že dotyčný Snopek so vzťahom k baniam v Modrokamenskom okrese by mal byť práve Ján Nepomucký Snopek, nar. v r. 1885.
Podarilo sa mi nájsť aj žijúceho potomka Jána Nepomuckého. Jánovi s manželkou Julianou sa mal v Balšských Ďarmotách (Ballasgyarmat) v Maďarsku narodiť syn László. Jeho dodnes žijúcim synom by mal byť János Sznopek v Budapešti. Poslal som mu list v maďarčine ešte v decembri 2010, no dodnes, žiaľ, nemám odpoveď...
nájdený snopek z modrého kameňa?
Pri poslednej návšteve archívu vo februári 2009 som sa o.i. zameral aj na poznámku v rodnej matrike farnosti Malej Hradnej so záznamom o narodení Jána Nepomuckého v r. 1885 (brat môjho pradedka Štefana), pri ktorom je v poznámke zápis o jeho sobáši v r. 1909. Aj keď priezvisko nevesty bolo zapísané dosť zreteľne, predsa len sa mi zdalo neobvyklé. Miesto sobáša bolo uvedené Nagylócz. Že bol názov lokality v maďarčine, bolo pre dané obdobie samozrejmé. Myslel som si však, že ide o pomaďarčený názov niektorej slovenskej obce a cestou domov som uvažoval, ktorá by to asi tak mohla byť.Najpravdepodobnejšie sa mi javili Veľké Lovce, obec v okrese Nové Zámky, nachádzajúca sa medzi Dvormi na Žitavou a Podhájskou. Doma som však zistil, že maďarské názvy tejto obce končia obvykle na "...lóth" a nie "...lóc". Potom mi zišla na um obec Lovča - tá mala však pomenovanie v maďarčine buď Nagylovcsa, alebo Nagylócsa. Začal som teda hľadať názov "Nagylócz" na maďarských stránkach, venujúcich sa histórii, resp. genealógii. Po chvíli som našiel to, čo som hľadal. Nagylócz, resp. teraz Nagylóc je obec v okrese Szécsény v Maďarsku. Keď sa na mape vzdialite, zistíte, že z tejto obce do Veľkého Krtíša je to len na skok! Autom je táto vzdialenosť niečo cez 42 km, ale vzdušnou čiarou oveľa menej. Dá sa teda usudzovať, že dotyčný Snopek so vzťahom k baniam v Modrokamenskom okrese by mal byť práve Ján Nepomucký Snopek, nar. v r. 1885.
Podarilo sa mi nájsť aj žijúceho potomka Jána Nepomuckého. Jánovi s manželkou Julianou sa mal v Balšských Ďarmotách (Ballasgyarmat) v Maďarsku narodiť syn László. Jeho dodnes žijúcim synom by mal byť János Sznopek v Budapešti. Poslal som mu list v maďarčine ešte v decembri 2010, no dodnes, žiaľ, nemám odpoveď...
