úvaha o priezvisku snopek

Pri zisťovaní údajov o našich predkoch sa na myseľ, samozrejme, tlačila aj otázka, odkiaľ a ako mohlo asi vzniknúť naše priezvisko.

                                                                                     
        Pri hľadaní pôvodu priezviska Snopek som  v prvom  rade načrel do lingvistických zdrojov,  pravopisných príručiek  a slovníkov. Samotné slovo „snopek“ sa nevyskytuje  v súčasnom Krátkom  slovníku   slovenského jazyka  (ďalej len  KSSJ) – 4.,  doplnené  a upravené vydanie  (vydané v r. 2003  v Bratislave  vydavateľstvom Veda – redigovali: J.  Kačala – M. Pisárčiková  –  M. Považaj). V slovenských slovníkoch sa vo všeobecnosti  slovo  „snopek“ nedá nájsť, ale objavíte ho v Historickom slovníku slovenského jazyka (vydaný v Bratislave vydavateľstvom Veda v r. 2000, ved. redaktor PhDr. Milan Majtán, DrSc.) pri zadaní slova „snop“, kde sa uvádza ako deminutívum (zdrobnenina) objavujúce sa v dobových dokumentoch z druhej polovice 18. stor.
         Slovo "snopek" na prvé počutie evokuje český, alebo poľský výraz. Preto som nazrel aj do týchto slovníkov.  V niektorých českých slovníkoch toto slovo nenájdete, v niektorých zase áno - tiež ako zdrodneninu slova "snop". Zato v poľskom slovníku ho nájdete určite - rovnako je to zdrobnenina slova "snop". Dalo by sa teda dedukovať, že naše priezvisko je českého, alebo pravdepodobnejšie poľského pôvodu. V kontexte dobového používania jazyka na Slovensku (viď vyšší odstavec - odkaz na Historický slovník) ani toto nemusí byť pravdou. Väčšie šance však dávam predsa len mimoslovenskému pôvodu nášho priezviska, a to najmä v súvislosti s jeho takmer nepatrným výskytom začiatkom 18. storočia na území dnešného Slovenska a v súvislosti so zmienkami o hustejšom osídľovaní Držkoviec a okolia v prvej polovici 18. storočia.
              Z pohľadu významovosti slovného základu nášho priezviska je teda možné sa domnievať, že priezvisko Snopek mohlo vzniknúť ako pomenovanie niekoho, kto sa podobal na malý snop – snopček (teda osobne si neviem takúto predstavu vybaviť), alebo – a to považujem za oveľa pravdepodobnejšie – za pomenovanie niekoho, kto často narábal so snopmi pri poľnohospodárskych prácach, pričom bol zrejme nižšej postavy. Tejto teórii by zodpovedalo  aj to, že žiaden Snopek sa nenachádza v zoznamoch šľachty či už pôvodnej, alebo aj tej nižšej, ako boli zemania, ktorých šľachtická príslušnosť bola odvodená - po nadobudnutí väčších majetkov. Tak, ako poznáme minulosť našich doteraz známych predkov, boli to chudobní ľudia odkázaní na prácu na poli. Len v prípade nevyhnutnosti (viď Štefan Snopek nar. 1869 – po úraze) sa dostávali k akému-takému remeslu.
            Na záver ešte dodám, že použitie slovného základu "snop" v priezvisku nie je ničím neobvyklým ani v iných krajinách. Tak napríklad už vyhynutá dynastia švédskych a poľských kráľov Vasa (zo švéd. vas - snop), ktorej najznámejším a najbližším predstaviteľom bol poľský kráľ Žigmund III. Vasa. Prečo si tento rod dal do erbu snop obilia sa mi nepodarilo zistiť. Alebo napríklad anglický preklad slova "snopček" THATCH sa spomína v jednom sčítaní obyvateľstva USA v počte 19925 - pochopiteľne, aj v USA sa vyskytuje priezvisko Snopek.

A aká je skutočnosť?

Podľa slovníka amerických priezvísk  vychádza priezvisko Snopek z prezývky niekoho, kto pripomínal malý snop - v poľštine totiž slovo "snopek" znamená malý snop.
(Dictionary of American Family Names, Oxford University Press, ISBN 0-19-508137-4) 
      Toto tvrdenie  zatiaľ podporuje jednu z mojich  predošlých  úvah. Spýtal som sa teda jazykovedcov  na pôvod nášho priezviska. Z odpovede  Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave  citujem:

"Priezvisko Snopek má takzvaný prezývkový charakter – vzniklo zo všeobecného podstatného mena snop, resp. zo zdrobnenej nárečovej podoby snopek. Motiváciou bola pravdepodobne nejaká fyzická alebo charakterová vlastnosť nositeľa prezývky, z ktorej sa sformovalo priezvisko Snopek."

      
    

ako sa prechyľuje priezvisko snopek

Písanie priezviska Snopek je v našej rodine dosť nejednoznačné. Teda, aby som bol presný - jeho prechyľovanie. Niektoré ženy v našej rodine majú priezvisko Snopková, iné Snopeková. Ako by to vlastne malo byť? Pravidlá slovenského pravopisu (str. 73) hovoria:

- Pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk zakončených na -ec, -ek, -ok vkladná samohláska e, resp. o niekedy vypadáva, a to podľa toho, či vypadáva alebo nevypadáva pri skloňovaní mužského priezviska.  
a) Vkladná samohláska vypadáva, ak sa živo pociťuje súvislosť priezviska so všeobecným podstatným menom alebo s iným vlastným menom,
napr. Klinec (Klinca) – Klincová, Škorec (Škorca) – Škorcová, Nemec (Nemca) – Nemcová, Adamec (Adamca) – Adamcová, Komárek (Komárka) – Komárková, Vlček (Vlčka) – Vlčková, Ďuríček (Ďuríčka) – Ďuríčková, Petrášek (Petráška) – Petrášková, Svitok (Svitka) – Svitková, Pastorok (Pastorka) – Pastorková.

b) Vkladná samohláska nevypadáva, ak sa živo nepociťuje súvislosť priezviska so všeobecným podstatným menom alebo s iným vlastným menom
napr. Perec (Pereca) – Perecová, Fusek (Fuseka) – Fuseková.

- Vkladná samohláska spravidla nevypadáva ani pri domácich (pôvodom slovanských) priezviskách písaných cudzím pravopisom,
napr. Jellinek (Jellineka) – Jellineková, Kubitschek (Kubitscheka) – Kubitscheková.

!!!P o z n á m k a:

- V niektorých ženských priezviskách sa vkladné samohlásky e, o na rozdiel od všeobecnej zásady zachovávajú, resp. vypadávajú, ak ide o zachovanie rodinnej tradície v používaní príslušnej podoby ženského priezviska,
napr. Hudec – Hudcová i Hudecová, Svitek – Svitková i Sviteková, Dudok – Dudková i Dudoková.

Z uvedeného je zrejmé, že treba posúdiť, či sa "živo pociťuje súvislosť priezviska so všeobecným podstatným menom". Odpoveď Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave je nasledovná:

"V prípade Vášho priezviska je ťažké posúdiť, nakoľko sa pociťuje súvislosť so všeobecným podstatným menom snopek, ktoré sa používa iba v niektorých nárečiach, teda iba v niektorých oblastiach Slovenska. Z jazykového hľadiska sú správne oba spôsoby skloňovania priezviska Snopek - Snopka aj Snopeka. Rozhodujúcu úlohu pri skloňovaní priezviska Snopek má takzvaný rodinný úzus, teda spôsob skloňovania mužského priezviska a tvorenia ženských podôb priezviska (či Snopková, alebo Snopeková) zaužívaný vo Vašej rodine. Vzhľadom na to, že na Slovensku máme aj priezvisko Snopko, ktorého genitívna podoba je Snopka, možno predpokladať, že v prípade priezviska Snopek sa na odlíšenie častejšie uprednostňuje skloňovanie bez vynechania samohlásky e - bez Snopeka, so Snopekom a pod., ktoré umožňuje správne rekonštruovať z pádovej podoby základnú nominatívnu podobu priezviska (tzn. keď sa v rečovom prejave stretneme s pádovou podobou bez Snopeka alebo o Snopekovi, vieme, že nominatívna podoba musí byť Snopek, a takisto pani Snopekova je určite manželka pána Snopeka, kým u pani Snopkovej pripadá do úvahy ako priezvisko manžela Snopko aj Snopek."

Takže - zrátané a podtrhnuté: ak je v ženskom priezvisku v našej rodine použité prechyľovanie bez samohlásky e - rešpektujem to, používam a budem naďalej na stránke takýmto spôsobom písať. V ostatných prípadoch, ako aj vo všeobecnosti pri pomenovaní celej rodiny - nás všetkých -  píšem o rodine Snopekovej, pretože tak by to malo byť správnejšie.

tvary priezviska snopek

    Pri štúdiu matrík som sa okrem zriedkavého slovenského tvaru "Snopek" stretával najčastejšie s maďarským tvarom "Sznopek".
    Tvar mužského podstatného mena mali zapisované aj ženy, v 18. storočí, veľmi výnimočne, mali niektoré ženy zapisované súčasnú podobu ženského priezviska, čo značí, že v rodnom jazyku boli tieto tvary zaužívané (napr. Eva Sedlecka, úmrtie r. 1766), alebo bol výnimočne použitý skrátený, či zľudovelý tvar (napr. Anna Masarička). Pri našich predkoch, resp. ich manželkách, či dcérach, som sa s týmto nestretol s výnimkou zvláštneho tvaru Joanny, manželky Jozefa Mihalecha, ktorá pri krste ich syna Jána bola zapísaná ako Joanna Snopka.
    Zato zaujímavosťou je, že koncom 18. storočia je niekoľkokrát uvedené priezvisko "Snopček", resp. jeho maďarský ekvivalent "Sznopcsek", a to pri Adamovi (nar. 1741) a pri Andreasovi v zápise o krste dcéry Márie, narodenej v Čuklasovciach. Uvedené svedčí o nie slovenskom pôvode priezviska, ktoré je zdrobneninou slova "snop", zrejme českou a pre zapisujúcich kňazov bolo nie veľmi známe (resp. rodina ako taká) a zrejme sa snažili priezvisko zapísať v slovenskom tvare zdrobneniny.


      

citát

"Každá generácia sa usmieva nad svojimi otcami, smeje sa dedkom a obdivuje pradedkov."
William Somerset Maugham

Vlastný vyhľadávací nástroj
 

pôvod, písanie priezviska, jeho tvary

výskyt priezviska

fórum

linky


      snopcek

Ak sa raz bude tvoriť erb našej rodiny, základom bude...snopček;-) A pravdepodobne bude ešte obsahovať nožnice, alebo ihlu, ako symbol krajčírskeho remesla.